Zdroj: Inžinierske stavby 5/2021
Razenie tunela Novou rakúskou tunelovacou metódou v podmienkach flyšových hornín nie je nič výnimočné. Ani dvojrúrový tunel Bikoš na úseku rýchlostnej cesty R4 dlhý 1 164,5 m nie je svojimi parametrami medzi slovenskými tunelmi nijako výnimočný.
Možno len tým, že sa pri ňom dosiaľ nezaznamenali žiadne problémy s postupom výstavby, kvalitou, bezpečnosťou práce a zhotoviteľ prerazil západnú tunelovú rúru presne podľa harmonogramu, rok po začatí razenia, dňa 19. 5. 2021.
Tunel Bikoš sa nachádza na rýchlostnej ceste R4 v úseku Prešov – severný obchvat, I. etapa (Prešov, sever – Prešov, západ). Spolu s tunelom Okruhliak na susednom úseku R4 a tunelom Prešov na diaľnici D1 dopĺňa trojicu prešovských diaľničných tunelov budovaných v rámci obchvatu tejto metropoly východu.
Zhotoviteľom tohto úseku R4 je Združenie VÁHOSTAV-SK – TuCon – R4 Severný obchvat Prešova, pričom tunelové objekty realizuje firma TuCon, a. s. Zmluvná hodnota celého diela vrátane tunela je 142 876 816,00 € bez DPH. Dielo sa vykonáva podľa zmluvných podmienok tzv. červeného FIDIC-u. S razením tunela sa začalo v máji 2020, tunel bol slávnostne prerazený 27. mája 2021 a v plnom profile má byť odovzdaný do definitívneho užívania motoristickej verejnosti 31. 7. 2023.
Tunel Bikoš je projektovaný pre cestnú dopravu. Tvoria ho dve tunelové rúry, ľavá (západná) a pravá (východná), ktoré budú trvalo prevádzkované jednosmerne. Návrhová rýchlosť v tuneli je 100 km/h. Celková dĺžka pravej tunelovej rúry (PTR) je 1 164,5 m a ľavej tunelovej rúry (ĽTR) 1 144,5 m. Tunel bude mať jeden odstavný záliv a tri priečne prepojenia pre peších.
Horninový masív je budovaný súvrstvím paleogénnych hornín, ktoré sú v južnej časti vo vývoji hutianskeho súvrstvia. Sú tu zastúpené najmä vrstvy ílovcov a ílovitých siltovcov, ojedinele pieskovcov.
Vzhľadom na dĺžku tunela, celkovú lehotu výstavby celého úseku a nemožnosť prístupu z južného portálu prebiehali raziace práce len na dvoch čelbách (v každej rúre jedna) smerom zo severného portálu na južný portál prakticky v celej dĺžke oboch tunelových rúr. Práce na razení prebiehali v nepretržitej prevádzke 24 hodín denne, 7 dní v týždni.
Razenie oboch tunelových rúr prebiehalo podľa zásad Novej rakúskej tunelovacej metódy (NRTM). Na rozpojovanie horniny sa použili prevažne (85 %) vrtno-trhacie práce. Konštrukcia primárneho ostenia pozostáva zo striekaného betónu, z výstužných prvkov (prútová oceľová výstuž, zvárané oceľové siete, oceľové priehradové nosníky typu BRETEX), systémového radiálneho kotvenia a z opatrení na stabilizáciu obrysu výrubu, nadložia a čelby.
Vo všeobecnosti možno povedať, že razenie prebiehalo bez väčších problémov a viac-menej podľa predpokladov, hoci zastúpenie a distribúcia jednotlivých výrubových tried sa v rámci dĺžky tunela oproti zadávacej projektovej dokumentácii v skutočnosti zmenili.
